CVIČENCI

Cvičiaci sa postavil do nízkeho postoja (ma bu/sei ping ma/postoj koňa). V tejto polohe musel vydržať, až pokým mu nezlyhali svaly na nohách a nezrútil sa na zem. Potom sa cvičenie opakovalo. Na meranie času sa väčšinou používali vonné tyčinky, ktoré majú rôznu dobu horenia (30min – 2hod.), záleží od dĺžky. V takom prípade cvičenec musel stáť až pokým tyčinka úplne nevyhorela. Je samozrejmé, že automatická reakcia tela po chvíli státia v tomto postoji, je dvíhanie sa nahor. Aby sa tomu zabránilo, v shaoline používali misky s vodou, ktoré kládli na stehná cvičiacich. Tým pádom museli študenti držať nohy (stehná) vo vodorovnej polohe. Misky s vodou sa kládli aj na vrch hlavy a na plecia aby sa tak zaistilo to, že cvičiaci bude mať chrbát v postoji pekne vzpriamený.Účelom tohto cvičenia nebolo však len posilovanie nôh. Cvičenie postoja zohrávalo dôležitú úlohu v mentálnom otužovaní jedinca. Išlo o to vybudovať pevnú vôľu a odhodlanie zotrvať v činnosti, ktorú človek vykonáva.