Samotné bojové umenie je ťažko zaškatuľkovať, pretože od svojich počiatkov v Šaolinských kláštoroch sa rozvinulo do nespočetných foriem a štýlov. Kung fu využíva rozmanité bloky, údery, kopy, chmaty, tlakové body a zbrane, mnoho techník a štýlov naberá inšpiráciu z prírody, resp. zvierat (modlivka, tiger, had...). Tak, ako mnohé iné bojové umenia, aj kung-fu učí nielen sebaobranu a boj, ale aj duševnú vyrovnanosť a harmóniu tela a mysle.

  SHAOLIN  je pravý ažiský  , veľmi starý životný štýl duševne vyvýjaný -viac ako umenie. Prvý hlavným cetrumom boly taoistické kláštory kde mniši žltých šatoch robyli náboženstvo.Tyto mníši keď prišiel DAMO /TAMO/ budhistický knaz /budhidarma do Šong Shanu tak vilepšily  fejlesztették ki jellegzetes sokoldalú mozgáskultúrájú művészetüket. A shaolin papok a Budhizmus és Taoizmus bölcsészeti tudása által hozták létre. A SHAOLIN ,WUSHU nem csak küzdelem vagy gimnasztika annál sokkal több, egy teljes életforma, amely a tanítvány testi és lelki egészségét fejleszti. A lényeg, hogy a külső és a belső harmóniát megteremtve kiegyensúlyozottabbá egészségesebbé teszi gyakorlóit. A gyakorlóját az élet összes területén megerősiti, fejleszti.

Tak, ako každý dnešný MMA fighter, karatista, savatér, či praktikant aikida, sa aj mnísi kláštora shaolin venovali tréningu bojových umení, ale čo je dôležitejšie, posilovacím a otužovacím technikám. Tieto techniky majú za úlohu pripraviť cvičiaceho na to, aby daný úkon zvládol bez problémov, bez zranení, z ľahkosťou a rýchlosťou. Keďže zem je základ všetkého a zo zeme pramení ozajstná sila, shaolinskí mnísi ako za prvé a základné cvičenie zvolili posilňovanie nôh. A to spôsobom asi takýmto: 

Cvičiaci sa postavil do nízkeho postoja (ma bu/sei ping ma/postoj koňa). V tejto polohe musel vydržať, až pokým mu nezlyhali svaly na nohách a nezrútil sa na zem. Potom sa cvičenie opakovalo. Na meranie času sa väčšinou používali vonné tyčinky, ktoré majú rôznu dobu horenia (30min – 2hod.), záleží od dĺžky. V takom prípade cvičenec musel stáť až pokým tyčinka úplne nevyhorela. Je samozrejmé, že automatická reakcia tela po chvíli státia v tomto postoji, je dvíhanie sa nahor. Aby sa tomu zabránilo, v shaoline používali misky s vodou, ktoré kládli na stehná cvičiacich. Tým pádom museli študenti držať nohy (stehná) vo vodorovnej polohe. Misky s vodou sa kládli aj na vrch hlavy a na plecia aby sa tak zaistilo to, že cvičiaci bude mať chrbát v postoji pekne vzpriamený.Účelom tohto cvičenia nebolo však len posilovanie nôh. Cvičenie postoja zohrávalo dôležitú úlohu v mentálnom otužovaní jedinca. Išlo o to vybudovať pevnú vôľu a odhodlanie zotrvať v činnosti, ktorú človek vykonáva.